Príspevkom nemienim propagovať užívanie psychadelík alebo iných omamných látok, avšak tento prežitok, ktorý sa udial v minulosti, mi prišiel natoľko pozoruhodný, zaujímavý a až priam čarokrásny, že potom, ako som o ňom rozprával už množstvu ľudí, rozhodol som sa ho aj takto zverejniť.
Verím, že toto rozprávanie môže byť osožné a prinajmenšom zábavné pre človeka, ktorý LSD ešte neskúšal (a možno ani skúšať nebude), ako aj pre zašlého psychonauta.
Chcem ešte podotknúť, že LSD je jedným z najmenej, ak vôbec toxických halucinogénov, tj. nemá žiadny negatívny vplyv na telo a to aj vo veľmi vysokých dávkach, avšak možno sa stretnúť na čiernom trhu s viacerými životu nebezpečnými napodobeninami (ako NBOMe).
V čase keď dietylamid kyseliny lysergovej (skrátene LSD) zasiahne receptory v mozgu, je nemožno ho v tele vystopovať, (avšak vo vedomí zrejme áno :)) natoľko je netoxický.
Keď si spätne spomínam na zážitky spojené s touto látkou, prinavraciam sa vždy ku tomu, že to čo si človek pod jej vplyvom uvedomuje, nie sú žiadne nové veci, povedal by som že ťa prenesie vedomím akoby back to the basics - späť ku základným hodnotám života, spolunažívania, a prepojenosti s naším okolitým svetom, dovolí ti rozpamätať sa.
Po rokoch žitia v určitom spoločenskom rozpoložení si ego vytvorí silnú škrupinu oddelenosti - a práve do nej tradičné psychadelikum ďobe, niektoré nežnejšie, iné zase nemilosrdne, roztrhá ťa na kúsky a na okamih zomrieš, čím v podstate koná ozdravný proces - odrazu si dokážeme uvedomiť, ako už nepotrebujeme udržiavať určité zlozvyky, na ktoré sme boli nevedomky jednoducho zvyknutý, mnoho vecí vypláva z bahna na povrch a nie je to vždy pekný pohľad, avšak takéto prežitky nás dokážu vytiahnuť z temnoty a posunúť v živote ďalej, treba však nato mať guráž.
Dôležitý je zámer a rozpoloženie (teda nálada, prostredie, ľudia), s akými idem túto substanciu užiť - zámerom zrejme u mňa bola číra mladícka zvedavosť sa dozvedieť, akým iným spôsobom možno realitu vnímať.
Pozostávali sme so skupiny 4 chalanov, ktorých mená v rámci anonymity nahradím. Boli približne 4 hodiny poobede a ja s Markusom a Andrejom sme sa vybrali už do lesa, Paľo kvôli niečomu nestíhal a oznámil nám, že dojde neskôr.
Po polhodinkovej prechádzke lesom sme si s chalanmi vyhliadli peknú preliačinu už vyššie v kopci. Tvarom pripomínala malú roklinu, uprostred ktorej bolo vytvorené menšie ohnisko.
Povedal by som, že lepšie miestečko by na podobný zážitok nebolo.
Schyľovalo sa už ku večeru, rozložili sme si stan a založili ohnisko. Paľo, expert na dochvíľnosť bol kdesi na ceste, nevedel však kde sme, keďže sa ku nám vybral až navečer a mobil si nechal doma.
Bola už tma a my sme pevne očakávali Paľov príchod. Odrazu začujeme z diaľky volanie a hneď spoznáme jeho hlas, a ohlásime sa s úľavou naspäť.
Za malú chvíľu sa zo tmy zjaví natešený Paľo naboso len s lampášom (na sviečku) v ruke.
S radosťou ho uvítame, po stenách roklinky rozložíme svietniky a horské kryštáli, spravíme sme z toho už i tak čarovného miesta malú svätyňu.
Dáme si ešte malú večeru (počas tripu už zvyčajne veľmi do chuti nebýva) a ideme pomaly nato. Markus nám robí tripsittera, tj. Lko si nedá, len občas pofajčieva trávičku a dáva na nás bacha.
Dali sme si teda traja, každý pol tabu silnejšej dávky (aj keď pri prvej skúsenosti odporúčam presnejšie poznať mikrogramáž). Papierik nechám pod jazykom, ľahnem si na karimatku pri ohníku a len si užívam momentu. Sem tam prehodíme s chalanmi slovko, počúvame potichu hudbu z malého JBL repráku, doprajeme si chvíľku kľudu pred dostavením účinku.
Prejde asi polhodinka...
Nebadane sa ma to dotklo, známy, ale silný pocit, hrajú prvé basy v piesni L$D od Rockyho a mňa odrazu obklopí a objíme všetka ženská neha, som uvelebený v jej náručí, v jej lone. Prebehnú mnou zimomriavky a ja sa rozplývam v tomto prenádhernom pocite blaženosti.
Je číra noc, plamienky ožarujú tváre kamarátov, ktorých vedomia prechádzajú rovnako znamenitou púťou. Príroda nás pozorne sleduje a stráži.
Kúsok sa prejdem smerom do lesa a zacítim prítomnosť matky, avšak nie tej mojej, ale akoby Matky Zeme, živo cítim jej prítomnosť, ženskú energiu, z ktorej som bol stvorený. Vnímam ju všade navôkol, bosými nohami sa cez lístie jemne ponáram do jej mäkkej pokožky.
Pod vplyvom LSD začínajú komunikovať spolu medzi sebou centrá zmyslových orgánov ako nikdy predtým, preto nastávajú kombinované senzorické vnemy, ako videnie zvuku, chutnanie hmatom a podobne.
Vidím zvuk piesne z repráku, prúdi vlnitým pohybom, prechádza zľava do prava do priestoru. Plynutie času a jeho postupnosť je zvláštnym spôsobom ohnutá, avšak dáva mi zmysel.
Chalani naložili vaporizér weedom, niekoľko krát si potiahnem.
Vibrácia reality, na ktorej som bol naladený sa zaraz znížil, čas sa akoby spomalí, nastane akoby jemné slow-mo, vizuálne pole ožiije, zábleskom zazriem ako má všetko oči.
V rámci filozofických úvah sa presúvame s Paľom trochu vyššie na čistinku, kde si sadneme do trávy. Mocná žiara mesiacu v splne jasne osvetľuje široké okolie, pod jeho svitom poznať ďalekú prírodu, celá je v dnešnú noc neobvykle nažive.
Oblaky sa jemne vetríkom presúvajú, menia formu, ako vlnky na mory.
Pozorujeme s kamarátom oblak za ktorým sa práve schováva mesiac.
Našou témou celovečernou bola sila vôle, myšlienky a gravitácie. Tá sila ktorou si vieme do života pritiahnuť čokoľvek, čomu naozaj veríme.
Napadne nás, že keď je to naozaj tak, poďme to vyskúšať, poďme roztrhnúť ten oblak, aby sme jasne uvideli Mesiac.
V momente, kedy som pocítil, ako sme sa na to začali obaja sústrediť, vietor odrazu prudko naberie na sile a začne fúkať opačným smerom..
My len pozorujeme ako sa oblak pomaly začne trhať a vytvorí presne okienko Mesiacu, aby sme naň videli. V nemom úžase sa začneme radovať, je to tak!
(Aj keď to môže znieť neuveriteľne, nešlo o halucináciu, videli sme to obaja na vlastné oči a naša dávka aj tak nebola dostačujúco silná, aby vyvolala takúto halucináciu)
Týmto priam mystickým úkazom sa mi len hlbšie ukotvilo pochopenie o našej vôli ako o dare, ktorým máme možnosť tvarovať život a svet. Či do harmónie alebo neporiadku, to už je náš údel o tom rozhodnúť.
(Týmto vo mne vznikla však zároveň aj túžba oznámiť a predviesť tento princíp svetu cez performance, pri ktorej by som s okruhom ľudí ovládali rôzne živly, len na dôkaz.
Ja viem, dosť uletený nápad, avšak vtedy som bol z toho celý paf a túžil som nájsť nejakého šamana alebo človeka, ktorý by ma to naučil. Napokon sa mi aj pritrafil, avšak jeho zámer nebol natoľko čistý.)
Celkový priebeh tohto LSD tripu sa deje prevažne vo vnútri, možno aj tým že je noc, nie sme teda natoľko "rušený" premenami v zornom poly. Pred zážitkom som mal malé očakávanie, že mi bude informácia tejto látky odovzdaná cez určitý vizuál, čo koniec koncov aj bola, avšak cez niečo úplne zvyčajné, a to lesom, priateľmi a prírodou.
Súcit, do pravej podstaty precítený, zažitý, hlboká.
Uvedomenie si seba ako súčasť prostredia, nielen telom, ale myšlienkami, pocitmi, zámermi.
Som súčasťou poľa energie, obrovskej masy molekúl všetkého - super organizmu zvaného vesmír či Boh.
Niečím takým sú včielky v úli riadené celý život. Žijú a aj umierajú pre blaho celého spoločenstva, a ja mám pocit, že ľudstvo začína smerovať po dlhšej dobe ku podobnému súžitiu, čiže nielen hrabošiť, ale ak nejakým spôsobom dopomáhať tvoriť, zveľaďovať a chrániť svet a viesť tým životy iných ku šťastiu, zdraviu a celkovej pohode.
Jednou zaujímavosťou ktorá súvisí s týmto prežitkom bolo, že som na druhý deň pocítil, že mi mäsko už jesť netreba. Tento pocit prišiel niekde z vnútra tela či duše, nebol podložený nejakým racionálym odôvodnením, a tak som ho prirodzene nasledoval.
Ako to často býva, ľudia sa nechajú presvedčiť na rôzne nové spôby života, avšak ak niesú s tým, čo samy robia vnútorne stotožený , keď ich presvedčenie nieje podložené pádnou skúsenosťou, vrátia sa opäť ku zaužívaním spôsobom - jednoducho nebudem robiť to, čo necítim že by som konať mal.
Zrejme preto som na mäso už odvtedy nikdy neprešiel, toto presvedčenie o nepotrebnosti jeho konzumácie nemalo "externý pôvod" (neriešil som etiku či enviroment), ale prišlo zvnútra, duša si o to už dlhišie žiadala, v dobe predtým som už značne príjem mäsa obmedzil, a tento zážitok ma posunul o kúsok bližšie ku empatii a uvedomiu si spätosti so všetkým žijúcim navôkoľ, preto by bol návrat k mäsu pomerne nepochopiteľným krokom (späť).
Neskôr som (podobne ako Ram Dass) prešiel pomerne plynulo z psychadelickej fázy života na jogínsku (tj. na triezvu hlavu), počas ktorej zisťujem, že sa podobných stavov vedomia dá dosiahnuť prirodzene, stačí byť len dostatočne citlivo vnímať.
Tým nemyslím, že som dosiahol nejakej dokonalosti (to by som bol už asi mŕtvy), jednoducho len kráčam ku pochopeniu hodnoty života.
Začal som sledovať, nakoľko dôležité je počúvať vedeniu duše, ktorá nás každým dňom vedie do situácíi, v ktorých sa máme môžnosť niečo naučiť, duchovne podrásť, postupne zušlachťovať svoje konanie a blížiť sa tým ku vyššiemu zámeru.
Ľakho sa o tom hovorí, ťažšie sa koná a preto si to vyžaduje prax, trpezlivosť a úprimnosť.
Stojí to však za to, veď samy viete aký je to pocit sa posunúť o level vyššie :)
PS: Táto skúsenosť s LSD mi vcelku stačila, odvtedy som si dal potom už len raz maličkú dózu, ktorá však tiež podporila zbystrenie zmyslov a celkového vnímania. (porozprávam o tomto tiež zaujímavom zážitku niekedy v ďalšom blogu).
BONUS: Prikladám krátke videjko multimediálneho objektu Generátor Reality, ku ktorému vytvoreniu ma pobudil práve tento zážitok
(popis ku dielu)
Na akom princípe funguje vesmír ? Všetko je tvorené energiou, ktorá kmitá určitou vibráciou. Emócie viazané na myšlienky sú taktiež vibrácie, kmitajúce na nižšej alebo vyššej frekvencii. Všeobecne na všetko platí gravitácia, zákon príťažlivosti. Sme ako magnet. Negatívnim priťahujeme negatívne, pozítivnim zase pozitívne. Obrazmi a pocitmi, ktorými ponecháme napĺňať našu myseľ, budú vo forme okolností manifestované do našich životov. Náš tok mysle nám prosto generuje subjektívnu realitu. Sú dva aspekty myslenia - vedomé a podvedomé. Zákon priťažlivosti sa silno riadi práve našim povedomím.
Ako sa teda naladiť na tú správnu frekvenciu, aby sme vysielali tie správne impulzy a žili podľa vysnívaných predstáv? Je to o kladnom mentálnom prístupe. Treba ale nielen pozitívne myslieť, ale aj radikálne konať. Takisto je dôležité, v akom stave je naše "vozidlo", preto záleží aj na zdravej životospráve. Rovnako podstatné je sústrediť sa priamo na veci, ktoré dosiahnuť chceme, nie ktorým sa chceme vyhnúť. Čo sa týka negatívnych myšlienok, musíme sa snažiť pochopiť, z čoho vzyšli a brať ich ako opačný uhol pohľadu, odrazový mostík nášho rastu.
“All that we are is the result of what we have thought: it is founded on our thoughts and made up of our thoughts. If a man speak or act with an evil thought, suffering follows him as the wheel follows the hoof of the beast that draws the wagon.... If a man speak or act with a good thought, happiness follows him like a shadow that never leaves him.”
Comments