Niekedy sa silou-mocou pokúšame udržiavať pri živote to, čo sa už prirodzene približuje ku zániku, smrti, koncu - k úplnej úNave materiálu, keď to tak môžeme nazvať. Okrem snaženia modernej medicíny sa snažíme niekedy možno nasilu udržiavať pri živote aj vzorce správania sa, ktoré sú podstatne neudržateľné pri živote.
Môžme však odpozorovať v slovíčku rozKlad +, teda kladné znamienko, ktoré značí prirodzenú premenu energetického potenciálu.
V súvislosti s touto situáciou - možno to znie surovo, ale je to tak, ako to je že - v rámci prírody najslabší či chorí jedinci jednoducho umierajú (väčšinou na starobu) - prichádzajú o život úplne prirodzeným spôsobom, uvoľňujúc miesto ďalším pokoleniam.
Každý živočíšny druh má potrebu seba-zušľachťovania a prispôsobovania sa momentálnym životným podmienkam.
Človek má spomedzi všetkých druhov túto schopnosť - prispôsobovania seba, ako aj uspôsobovania životných podmienok okolo seba - najrozvinutejšiu.
Avšak často nevníma, že týmto uspôsobovaním začína zaťažovať a až možno odstraňovať iné druhy - to už by som prispôsobovaním nenazval, skôr vyDobytím.
Divoké druhy, niektoré veľmi citlivé a krehké svojou bytosťou, už po malom zakolísaní misiek rovnováhy miznú. Preto si uvedomujem, aké dôležité je činiť sa citlivo, či posobením prispievať ku spätnému vyvažovaniu (čím môžeme, koniec koncov, ďakovať sami sebe.)
Príroda s človekom tvoria jeden celok, no človek sa dokáže už povzniesť nad hladinu zvieracích pudov a nesúperiť - ale spolupracovať, aj s prírodou ako takou.
Tá nám jasne dáva najavo, či z nej berieme viac, ako sme dali (z pohľadu matérie).
Súlad je spätosť s princípmi, ktoré po priamom uplatnení vytvárajú zdravie - tým mysliac harmóniu vo svojom organizme, a zároveň v prostredí, v ktorom sa nachádza -
zdravé vzťahy v rámci spoločného priestoru.
Pri komunikácii prichádzajú emócie, ktoré potrebujeme zväčša okamžite zo seba vypustiť - a je možné si preto nájsť aj decentenjší spôsob (ako keď si pri kýchnutí dáme ruku pred ústa).
Keď však človek chová tú toxicitu dlhodobo v sebe a nelieči seba/svoj postoj - začne to rozožierať jeho telo i psychiku. Prská pritom na svoje okolie svoj vnútorný jed, hnev či frustráciu, akýkoľvek negatívny podnet (slovom či vírusom) ešte viac bolí a sily rozKladu majú hostinu.
Ak teda odrazu, keď už si to nejako neChcene pritiahne a skočí mu do tela nejaký vírus - nemusí ho byť ani veľké množstvo - človeka to zrazu zakolí. To bol ten posledný klinec na truhle. Človek sa rozkladal už dovtedy sám, vlečúc sa ku zániku uNaveným postojom.
UNavený postoj - keď si rozložíme to slovíčko u Navu - Nav je u Slovanov svet podsvetia, svet predkov, do ktorého energie prechádzajú po doslúžení svojho zámeru a rozkladajú sa tu na najjemnejšie častice - aby z nich znova mohol vzniknúť nový život - ide prirodzený cyklus priRodzeného diania.
Jednoducho ten človek, ktorý je proti životu samému, alebo lipnúc si neuvedomuje jeho pominuteľnosť a premenlivosť, takého človeka začne opúšťať podstata života, životná sila a teda ja život samotný. Čo zavadzia prirodzenému prúdu života sa rozkladá a nadobúda novú šancu sa realizovať a prejavovať - už možno nie tak protestujúc proti sebe samému, ale venujúc sa tvorbe šťastia.
Možno o tom tak obšírnejšie rozprávam, a tak uvediem aj príklad - spomeniem pestovanie nenávisti. Protest, vzdor voči životnému preJavu. PreMena do rôznych podôb, ktoré nám nemusia byť vždy po chuti (mimo vKusu) - to ale neznamená, že nemôžu byť vôbec (posielajúc ich do zatratenia).
Jednoducho prijímam, že aj takéto javy majú svoje opodstatnenie a miesto v celkovom priebehu - tým pádom sa nestávajú pre mňa toxickými, nevadia mi. Nenechám sa kvôli nim ovládať strachom, dlhodobo vytáčať alebo upadnúť do depresie. Keď sa ocitám pod ich tlakom, vyjadrujem, čo mi vadí a čo potrebujem zmeniť - preberám za seba zopovednosť.
V rozvážnom postoji sa dá súžiť s kýmkoľvek - po dohode a vysvetlení svojich potrieb si každá strana vie prísť na svoje. Nie je nutné tým pádom argumentačne porážať. Človek dokáže krásne do sporu vedome vstúpiť - aby výsledkom nebol mentálny či v dôsledku fyzický rozklad - ale riešenie, ktorý umožňuje životu slobodný prejav.